Áno veru aj ducha treba cvičiť. A práve v čase, kedy sa mnohí z nás stretávajú s tichom cintorínov, sa aj naši starší animátori/ky (niektorí už aj manželia, čo manželia - pomaly rodinky!) ponorili v tichu prírody do svojho vnútra, kde sa stretli s Ježišom a sebou samým.

Duchovné cviěenia sa konali na Banskej Belej a ich kazateľom bol Peter 'Kvako' Kvašňovský, SDB. 

Inšpiráciou pre zamyslenia bola talianska kniha Ja nesúdim nikoho, ktorá rozoberá príbeh ženy pristihnutej pri cudzoložstve, ktorú chceli zákonníci a farizeji pred Ježišom ukameňovať. 

(Citát)

„V mučivom tichu, v ktorom čelí strachu, Ježiš píše pod inšpiráciou Nekonečne Malého neviditeľné slová, ktoré hovoria o láske bez strachu a súdu. Nechajúc, aby Boh zaujal celé miesto v jeho srdci, v jeho bytí, vo svojej inteligencii, Ježiš je schopný milovať svojho blížneho, ale aj blížneho, ktorý je hrozbou a túži po odsúdení."