Napriek silnému vetru, snehu, malej účasti a 2-ročnej prestávke sme vyrazili. Piati statoční sme si urobili výletík na Sitno (1009 m.n.m.) neďaleko Banskej Štiavnice. Cesta bola celkom pohodová, nefúkalo (až na vrchole), trochu sa šmýkalo a občas vykuklo aj slnko. Snehová pokrývka bola celou cestou cca. 40 cm. Náš turistický krok vychádzal od Počúvadla, prechádzal vrcholom Sitno, zrúcaninou a napájal sa na príchodziu cestu na Tatárskej lúke. Sitno je najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy a považuje sa doslova za kolísku európskej turistiky. Nachádza sa tu aj krásna rozhľadňa, v ktorej si prišiel na svoje i Pilis. Našiel si rovnomenný "výhliadkový" bod 80km od vyhľadne. Nachádza sa v nej tiež menšia expozícia s archeologickými nálezmi z neďalekého Sitnianskeho hradu, s ukážkami sitnianskej fauny, flóry a minerálov či s exponátmi ilustrujúcimi dejiny skalného lezenia v oblasti. 

Cestu späť nás trošku pobavila malá myška, ktorá si veselo poskakovala po snehu. 

Ďalšie naše kroky smerovali na Štiavnickú kalváriu. Na jej vrchole sme si znova vybavili výhľadňu a snažili sme sa nájsť v diaľke aj chatu v Banskej Belej. 

Po nalodení sa do auta, sme ešte preskúmali Dedičnú banícku štôlňu za dedinou Banská Belá. Z jej pôvodnej 9km - ej dĺžky sme prebrodili iba 50m a našli sme koniec. A potom sme už fujazdili domov, aby sme stihli povzbudiť našich hokejistov. Tak na budúce pokračujeme.