Pilisko, dva Javáky, Viki s Vigim a dvanásť miništrantov vytvorilo cez tretí adventný víkend príjemnú, zábavnú a rodinnú atmosféru na Saleziánskej chate ranč v Drábsku, časť Sedmák, no to nie je všetko.
Každý si povie, že taká chata je predsa vždy, tak potom prečo ten titulok: „Miništrantská chata aká ešte nebola? Pán Boh však túto chatu obdaril svojím požehnaním i skúškami. Keďže nás bolo akurát dosť, zmestili sme sa do troch áut.
Po rozdelení do skupiniek, s kreatívnymi názvami Ušaté opekance a Pokazené krumple, sme začali program pekne svätou omšou, po ktorej sme mali tradično-netradičné jedlo buchty na pare a la Pilisio, teda knedľa namiesto buchiet. Pre lepšiu motiváciu sa celý program na chate priebežne bodoval, hodnotil sa aj poriadok na izbách. Po vyčerpávajúcom programe a aktívnej nočnej hre sa pokojne zaľahlo.
Vstávať na rannú rorátnu svätú omšu bol pre každého masakrom, avšak ten pocit po nej, že dokážeme obetovať aj dôležitý spánok, za to stál. Napokon si to telo počas dňa aj tak vypýtalo naspäť. Nechýbala už tradičná pokladovka, kde museli k jeho vypátraniu spojiť svoje sily. Filmíky, ktoré dokázali pobaviť, ale aj povzbudiť, priam upútať a očariť naše unavené oči. Florbal, pri ktorom si florbalky vytrpeli svoje, bolo zázrakom, že sa nikomu nič zlé nestalo. Deň nám ukončila nenáročná, ale zmysluplná skúška odvahy.
V Nedeľu sme sa ešte zabavili na programe, dojedli, čo nám zostalo, dostali vzácny darček, vyhodnotili súťaž a poriadili chatu. Po celý čas nám veľmi dobre varil Pilisio, aj za výdatnej pomoci miništrantov.
Bolo dosť na ponáhlo a tak sme sa dohodli, že viacerí už pôjdeme a Pilisko nás na Lade Nive dobehne, keď doupratuje. Keď sme prišli už do Salezka, zistili sme, že upratovanie sa trošku predĺžilo. Čo bol nakoniec väčší problém, Pilis s troma chalanmi a takmer všetkými ruksakmi vo vlečke, zapadol v zablatenej ceste. Pán Boh sa postaral a nakoniec s pomocou rodičov Hajkovského či Murína došiel domov o jednej v noci.